politická etymológia

Krátky slovník slovenského jazyka

mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.

neos. m-a ho;

pren. m. po byte v noci nespať a chodiť

v hlave mu m-la spomienka

● expr. v hlave mu m-a je pomätený

Pravidlá slovenského pravopisu

mátať ‑ta/‑ce ‑tajú/‑cu ‑tal nedok

Igor mužské meno, napr, knieža Igor

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

matať, -á, -ajú nedok. nár. hmatať, hmataním hľadať: matať si po vreckách (Dobš.)

mátať, -ta/-ce, -tajú/-cu, rozk. nemátaj nedok. (bezpredm. i koho čím) (podľa ľudových povier) chodiť ako strašidlo;

vzbudzovať v niekom strach, strašiť niekoho: Tam Majdula svoje živé dieťa zakopala, ktoré od tých čias máta. (Jégé);

neos. v zrúcaninách, na cintoríne vraj máta;

pren. hovor. m. celú noc po byte motať sa, tmoliť sa (obyč. potme);

pren. bratská láska medzi nami namátala (Heč.) neboli sme veľmi zadobre s bratom

● hovor. expr. v hlave mu máta má bláznivé myšlienky, je pomätený;*

to ho len máta to sa mu len zdá;

opak. mátavať, -a, -ajú

*Matovič slovenský premiér

amaravaglia