politická etymológia
Krátky slovník slovenského jazyka mátať -ta/-ce -tajú/-cu ne dok. 1. zjavovať sa ako mátoha , mátožiť , strašiť : m. deti, m-nie duchov; neos. m-a ho; pren. m. po byte v noci nespať a chodiť 2. expr. znepokojovať , mátožiť : m-a ho ťažký sen; v hlave mu m-la spomienka ● expr. v hlave mu m-a je pomätený Pravidlá slovenského pravopisu mátať ‑ta/‑ce ‑tajú/‑cu ‑tal ne dok Igor mužské meno, napr, knieža Igor Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968) 1 matať , -á, -ajú nedok. nár. hmatať , hmataním hľadať : matať si po vreckách (Dobš.) mátať , -ta/-ce, -tajú/-cu, rozk. nemátaj nedok. (bezpredm. i koho čím) ( podľa ľudových povier) chodiť ako strašidlo; vzbudzovať v niekom strach , strašiť niekoho: Tam Majdula svoje živé dieťa zakopala, ktoré od tých čias máta. (Jégé); neos. v zrúcaninách, na cintoríne vraj máta; pren. hovor. m. celú noc po byte motať sa, tmoliť sa (obyč. potme); pren. bratská láska medzi nami namátala (Heč.) neboli sme veľmi zadobre