amaravaglia

  Krátky slovník slovenského jazyka mátať -ta/-ce -tajú/-cu ne dok. 1. zjavovať sa ako mátoha , mátožiť , strašiť : m. deti, m-nie duchov; neos. m-a ho; pren. m. po byte v noci nespať a chodiť 2. expr. znepokojovať , mátožiť : m-a ho ťažký sen; v hlave mu m-la spomienka ● expr. v hlave mu m-a je pomätený Pravidlá slovenského pravopisu mátať ‑ta/‑ce ‑tajú/‑cu ‑tal ne dok Igor mužské meno, napr, knieža Igor Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968) 1 matať , -á, -ajú nedok. nár. hmatať , hmataním hľadať : matať si po vreckách (Dobš.) mátať , -ta/-ce, -tajú/-cu, rozk. nemátaj nedok. (bezpredm. i koho čím) ( podľa ľudových povier) chodiť ako strašidlo; vzbudzovať v niekom strach , strašiť niekoho: Tam Majdula svoje živé dieťa zakopala, ktoré od tých čias máta. (Jégé); neos. v zrúcaninách, na cintoríne vraj máta; pren. hovor. m. celú noc po byte motať sa, tmoliť sa (obyč. potme); pren. bratská láska medzi nami namátala (Heč.) neboli sme veľmi zadobre

  C) sedím zarazene u plotu postavenom z hrubých kolov a u kolu najvyššom z nich zisťujem zrazu, že som bez “úkolů”, hoci sedím priamo u kolu... NB: Muselo to byť v blízkosti Loretty, kde som dobre pred pol storočím požil výborné španielske vtáčky s ryžou. Je taká reštaurácia tam niekde? Na námesti v Prahe? Zmienené vtáčky poznajú Helvéti naplnené párkami, o poriadnych vtákoch nemajú asi ani poňatia… C, c ako ts, ts vyslovené žiadne k-k, na žiadny pád  mucha tse-tse jednotka “eses” nerozumeli nám, vraj odkiaľ sme už to bolo príliš často tak sme sa stali hluchonemí vnorili sa do toho ako Nóri hluchonemí Nóri tým nemôže už nikto rozumieť ani nemusí rečnili posunkami v električke až jeden z nej povedal chudáci chlapci neskôr francúzsky vtedy ani ň nevadilo výptave mladých turistiek ľúbostné posunky sú medzinárodné prstová abeceda  prebudenie v kvetinovom záhone plný túžbou po záchode luxusný autobus je preč hlad na španielské zase